Taký obyčajný deň...

Autor: Branislav Macháč | 20.4.2011 o 21:54 | (upravené 20.4.2011 o 22:02) Karma článku: 6,19 | Prečítané:  1192x

Ráno vstať, napiť sa, zacvičiť si, najesť sa, prejsť osobnou hygienou a vyraziť. Ráno ako každé iné. Len dnes s tým rozdielom, že musím absolvovať každoročnú kontrolu u alergológa. Chodím k nemu už zopár rokov. Ten sa medzičasom presťahoval z Ústavu pľúcnych ochorení v Podunajských Biskupiciach do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Kto vie kde to je, určité pozná problém spojený s parkovaním v danej lokalite. Zvyčajne sa mi podarí po dvoch otočkách uličkami okolo ústavu zaparkovať, ale dnes ani za svet. Ako sa tak točím už hádam aj desiaty krát, rozhodnem sa zaparkovať na platenom parkovisku hneď vedľa bývalého K-Martu. Prekvapenie ešte len prišlo, keď na elektronickej tabuli pred vstupom na parkovisko zasvietil oznam, že je obsadené. No pekne, zašomral som si a aj zanadával. Tak som musel ešte zopár minúť počkať, kým sa niečo uvoľní. Konečne som zaparkoval a odobral sa na už spomínanú kontrolu.

Zakaždým keď tam idem, behá mi mráz po chrbte. Ordinácia môjho alergológa sa nachádza v jednej z posledných budov. Píšem o tom preto, lebo ak sa tam chce človek dostať, musí prejsť skoro cez všetky chodby a oddelenia onkológie. Ale hlavne okolo čakární, kde sa realizuje samotné ožarovanie pacientov. Vidieť ľudí ako bezmocne a bezradne pozerajú do prázdna, čakajúci na svoj osud, premýšľajúci nad prítomnosťou, lebo budúcnosť je neistá, nad svojim životným údelom, prečo práve oni, ma vždy ubíja a frustruje.

Po určitom čase som si už na niektoré veci zvykol, ale dnes to bolo iné. Na chodbe, v spoločnej čakárni, kde sa okrem alergologickej ambulancie nachádza aj mamologická (pre nezasvätených, tu sa vyšetrujú ochorenia ženských prsníkov) som vždy čakával spolu s pacientkami v rôznom veku a nepremýšľam nad tým, čo im asi „behá" po rozume. Bral som to akosi sebecky a neprítomne. Ako som tak čakal na vyšetrenie, po chvíli prišla do čakárne pani v rokoch. Ničím výnimočná, prešedivená a ošľahaná životom. Usmiala sa, pozdravila a sadla si vedľa mňa. Bolo mi hneď jasné, že ide na mamológiu. Po chvíli sa ma opýtala, či som niekoho videl vchádzať do „jej" ambulancie. Vravím jej, že nie. Nech vyskúša zaklopať. Pani vstane, zaklope a otvára jej sestrička. Tá ju hneď spoznáva a káže jej chvíľu počkať, lebo doktor kompletizuje výsledky. Onedlho sa otvárajú dvere a starenka dostáva do rúk papier s výsledkami. Na chvíľu si ešte sadá vedľa mňa, aby predýchala informácie vytlačené na tom kuse papiera, ktorý rozhodne o tom, ako sa bude uberať jej ďalší život.

Po ťažkom výdychu a asi aj veľkej úľave mi vraví: „Je to negatívne...". V tej chvíli jej ešte celkom nerozumiem, ale už mi niečo dochádza. Pokračuje: „Budú príjemnejšie sviatky, keď človek vie, na čom je". Až teraz mi došlo, že táto osoba bola počas čakania (neviem koľko dní) zmierená s možnosťou, že má možno rakovinu, ktorá jej ešte viac ukrojí  z jej posledných rokov života. V tej chvíli som už nemyslel na to, ako som nemohol zaparkovať a všetky moje problémy sa mi začali zdať banálne a smiešne. Veď tá osoba musela posledné dni prežiť v ťažkej neistote, a to aj napriek jej pokročilému veku. Nad čím teda musia premýšľať mladí ľudia s už diagnostikovanou rakovinou? Nechcem na to ani pomyslieť , nesťažujem sa na nič a nesmierne si vážim všetko dobré  a aj (iba pre mňa)„zlé", čo mi život prinesie. Zisťujem, že veľa vecí beriem automaticky a nevážim si ich. Verím, že nepísaním týchto pár riadkov, si to už navždy zapamätám a budem si vážiť všetko čo mám. Lebo zdravie je to najdôležitejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?