Kapitola IV. – Zober to a bez rečí...

Autor: Branislav Macháč | 8.9.2011 o 13:05 | (upravené 8.9.2011 o 13:15) Karma článku: 1,43 | Prečítané:  417x

Začínalo jedno z tých preukrutne teplých a na komáre bohatých ročných období, zvaných leto. Marten od rozchodu s Lujzou nemyslel na veľa vecí a hlavne nad veľa vecami už ani toľko nepremýšľal. Inak by ani nepristúpil na tak šialený vzťah, s jednou správne strelenou, ale veľmi sexi blonďavou, modrookou dizajnérkou, menom Karin. Tá sa vo svojej podstate venovala všetkému okolo umenia a hlavne dizajnu. Cítil, že ona je po dlhej, dlhočiznej dobe tá pravá. No napriek tomu stále váhal.

Nechával teda veci voľne plynúť a unášal sa jej zvodným pohľadom a hlavou plnou myšlienok o všeličom možnom, čo ho dokázalo neskutočne nabíjať a inšpirovať do nových projektov. Tá osoba bola preňho stelesnením všetkého, po čom už tak dlho túžil. A práve preto sa toho obával a občas aj s neistotou premýšľal o tom, či to nie je len sen.

Keď raz v jeden z tých teplých večerov sedel na balkóne svojho nového bytu, počúval CocoRosie, popíjal Alibernet, ročník 2008 a nechával sa unášať tónmi hudby, jeho večerné rozjímanie náhle prerušil zvuk zvoniaceho mobilu. Bol štvrtok večer a jemu sa už nič nechcelo. A už vonkoncom nie dvíhať mobil. A hlavne keď vedel, že ide o prácu. Volal mu jeho staronový známy, ktorý v pár sekundách dokázal obsiahnuť rozhovor, zasluhujúci si aspoň pár minút. „Zbaľ si veci, o dva dni odchádzaš fotiť jeden dokument“ – povedal Tibor a položil.

Marten sa nezmohol ani na slovo. Vlastne ani nemal príležitosť. Ako programátor a fotograf na voľnej nohe, nemal ani žiadneho šéfa. „O čo mu ide“ – pomyslel si. „Kašlem na to“ – dodal. Odpil si z práve naliateho pohára červeného vína. Keď dohrala posledná skladba, nedalo mu a začal opäť premýšľať. Vzal do ruky mobil, aby sa od Tibora dozvedel viac. Ten mu napokon vysvetlil, že ide o fotodokument z jedného ostrova v Chorvátsku, kde by mal urobiť zopár záberov, náladoviek, pre jedno České vydavateľstvo. V tej chvíli mu v hlave vzkrsla myšlienka, vziať tam aj Karin.

Bola už hlboká noc, keď jej Marten zavolal. Vedel, že ešte nebude spať, a že určite pracuje na nejakom projekte. Marten ju veľmi dobre poznal ešte v minulosti, v dobe, kedy boli len kamaráti. Vedel o nej skoro všetko. Keď mu zdvihla telefón, cítil z jej hlasu radosť, že ho počuje, ale skryto aj zamyslenosť nad niečím iným. Ako neskôr prezradila, bola zahĺbená do grafického návrhu fľaše na vodu, ktorá by vystihovala dnešného mladého intelektuála, odrážajúceho jeho avantgardu a hlavne nezávislosť štýlu. Nechcel ju teda rušiť a len v krátkosti jej predostrel novú pracovnú ponuku, ktorú práve dostal.

Tá mu na to bez rozmyslu odvetila:  „Zober to a bez rečí!“. „No fajn. Ale ja chcem, aby si tam išla so mnou“ – kontroval jej. V telefóne zostalo chvíľu ticho. „Karin, si tam“ nesmelo sa opýtal. „Som, len ma to trochu zaskočilo. Naozaj chceš, aby som išla s tebou?“. „Samozrejme, že chcem a veľmi sa už na teba teším“ – dodal s tajomne vzrušeným hlasom. „Tak teda áno a veľmi rada“ – nadšene ukončila rozhovor.

Martenovi ešte v tú noc prišla od Karin sms-ka, čo všetko musia ísť pred cestou nakúpiť a čo všetko ho tam bude vďaka jej prítomnosti čakať. Aj to ho utvrdilo v tom, ako dobre urobil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?