Vietor...

Autor: Branislav Macháč | 8.2.2012 o 21:44 | (upravené 8.5.2012 o 7:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  113x

...

Už vietor odniesol v rannom vánku,

to čo mala si na srdci a nepovedala.

A bledý mesiac spletal svetlo žiarivé,

čo akoby pre tie slová márnivé,

ktoré nikdy nedočkali sa jeho konca.

 

Tá, čo svojou tvárou počarila mi a neodchádza.

Ju vzýva zem v mori a moja duša kúzlom zopätá.

Ktorej hlas, pohyb tela a svetlo potrebujem k životu.

Pre mňa je znamením, ktoré čaká len odveta.

 

Ty, čo vo mne všetky city pneš,

ako budovy siahajúce z hĺbky duše.

Si týmto kúzlom zamotaná tiež.

Chystáš sa urobiť krok neznámi,

čo len tak nezmizne medzi hviezdami.

 

Mám spojiť nádej a strach v srdci,

a čakať čo teraz nastane?

Čo s tým, ak strach a láska,

nikdy sa už nezjaví, či nestane...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?